
Knižnica :: Seriál: Anatómia koňa

V tele koňa sú tri typy svalstva:
• hladké svaly - neovládané vôľou, vo vnútorných orgánoch);
• svalovina srdca - priečne pruhovaná, no neovládaná vôľou, pracuje nepretržite;
• priečne pruhované svaly (alebo "kostrové") - zabezpečujú vôľou ovládaný pohyb. Tie ďalej delíme na:
○ červené vlákna - tenšie, s bohatým obsahom myofibríl, majú schopnosť opakovane sa kontrahovať (napínať) v rýchlom slede za sebou, preto sa nazývajú aj rýchle svaly;
○ biele vlákna - sú hrubšie, majú menej mitochondrií, ale viac myofibríl, pri kontrakcii (napnutí) vydávajú silu, ale rýchlo sa unavujú, preto nazývajú aj pomalé svaly.
Svaly sú zložené z oboch typov vláken v rozličnom pomere. Iné zloženie svalov má dostihový plnokrvník a iné zloženie má ťažný chladnokrvník.
Tréningom sa zväčšujúci objem svalu je podmienený hypertrofiou (zväčšenie objemu bunky, tkaniva alebo orgánu nad normál) jednotlivých svalových vláken.
Svaly sú vlastne zväzky svalových vláken (myofibríl). Jednotlivé svalové vlákna sú obalené tenučkou vrstvou väziva (sarkoplazmou), ktorá ich spevňuje. Viacero svalových vláken tvorí snopček, ktorý má niekoľko riadiacich bunkových jadier a obalený je sarkolemou, čo je tiež spevňujúce väzivo - bráni prílišnému natiahnutiu svalu. Snopčeky tvoria snopce a snopce tvoria celý kostrový sval.

Jednotlivé svalové vlákna sú tvorené tzv. sarkomérami, čo sú opakujúce sa usporiadania svetlých a tmavých pásikov dvoch chemických reťazcov, aktínu a myozínu, vďaka čomu sú kostrové svaly na pohľad priečne pruhované. K pohybu dochádza tak, že spálením energie uvoľnenej z cukru alebo tuku (priamo vo svaloch sú uložené zásoby glykogénu, ktorý sa môže rozštiepiť na rýchlo využiteľnú glukózu) sa aktín a myozín do seba postupne zasúvajú a tým sa celé svalové vlákno stiahne (teda dôjde ku kontrakcii). A keď sa stiahnu naraz všetky vlákna v danom svale, stiahne sa celý sval, teda sa pohne. A spolu so svalom sa pohnú aj kosti, na ktoré sa upína, a tak dôjde k samotnému pohybu. Naopak uvoľňovanie svalu (relaxácia), rozťahovanie aktínu a myozínu, prebieha bez nutnosti prísunu energie.
Energia potrebná na sťahovanie svalstva sa dá spáliť dvoma spôsobmi - aeróbne, teda za prítomnosti kyslíka
alebo anaeróbne, bez prítomnosti
kyslíka. Prvý spôsob je dokonalým spaľovaním bez vedľajších produktov.
Druhý spôsob produkuje odpadové chemické látky, ktoré potom narušujú správne
fungovanie svalu - ide hlavne o kyselinu mliečnu (keď sa
neodplaví, spôsobuje svalovú horúčku, tzv. "prekyslenie svalu"). Kým
pľúca a srdce zvládajú dodávať svalom cez krv dostatok kyslíka (preto sa pri
námahe zrýchľuje dych a tep), svaly pracujú
aeróbne a neunavujú sa. No keď už je kyslíka nedostatok, nastupuje anaeróbne spaľovanie a čím viac k. mliečnej sa vo svaloch
hromadí, tým sú unavenejšie, menej
výkonné. Začínajú bolieť, celkovo sa znižuje koordinácia a môže dôjsť až k
poškodeniu svalových vláken či inému zraneniu. Preto sa treba anaeróbnej práci
svalov podľa možnosti vyhýbať.
No nie všetky
kone majú rovnako fungujúce svaly.
Niektoré sú lepšie geneticky uspôsobené na rýchly pohyb v kmihu, iné viac na
pomalý, vytrvalý a silový pohyb - a to podľa toho, aké svalové vlákna u nich
prevládajú. U ľahkých koní prevažujú biele, "rýchle" vlákna, ktoré sú
väčšie, pracujú viac anaeróbne a aj keď dokážu na krátku dobu pracovať vo
veľkej rýchlosti, rýchlo sa aj unavia. Kone s prevahou týchto vláken dobre
skáču a sú rýchle na krátke trate. Na druhej strane napríklad u chladnokrvných
koní prevažujú červené, "pomalé" vlákna, ktoré dokážu dlhšie
pracovať aeróbne, pretože kyslík si lepšie "šetria". I keď kone s
prevahou červených vláken nedokážu vyvinúť nijakú veľkú rýchlosť, sú vytrvalé a
majú veľkú nosnú silu. Tieto rozdiely sú individuálne, veľa pri nich závisí od
dedičnosti.
Na rozdiel od štruktúr opornej
sústavy sa svaly dajú veľmi efektívne
trénovať. Postupným, zmysluplným tréningom možno časom výrazne zvýšiť svalovú silu koňa, a to tak na
rýchlu prácu, ako aj na pomalú prácu vytrvalostného charakteru (samozrejme v
medziach schopností daného koňa).
Svalová sila sa buduje v štyroch
krokoch:
1. Naučenie pohybových vzorov - signál na stiahnutie či uvoľnenie svalu prichádza motorickým nervom z miechy, ktorý je na sval pripojený tzv. "nervosvalovou platničkou". Tieto signály prichádzajú buď z mozgu alebo priamo z miechy (reflexy). Aby kôň dokázal skoordinovať pohyby viacerých svalových skupín, musia tieto impulzy prichádzať v presnom poradí a s dokonalým načasovaním - a to chce cvik! Niekedy sa dokonca musia vytvoriť celkom nové nervové spojenia a tieto "cesty" potrebujú čas, aby sa upevnili. Preto základom pre akýkoľvek svalový tréning je naučenie SPRÁVNYCH pohybových vzorov.
2. Zhustenie aktínu a myozínu a zmenšenie objemu cytoplazmy - ak kôň primerane trénuje 3-4x do týždňa, po čase sa začnú prejavovať zmeny v štruktúre svalov. Svalové vlákna sa spevňujú, narastá základný svalový tonus (pozitívne napätie).
3. Zhustenie (hypertrofia) svalových vláken - až v tejto fáze sa svaly viditeľne zväčšujú, myofibrily akoby sa "nadúvali". Ako aj v predošlých fázach, aj tu existujú veľké individuálne rozdiely v raste svalovej hmoty, najmä medzi plemenami (napr. quarter verzus hucul). Niektorým koňom stačí pol roka tréningu, iné potrebujú aj štyri roky.
4. Zmnoženie (hyperplázia) svalových vláken - tento stav sa objavuje v prípade predošlého mikropoškodenia svalu (preťaženie) ako následná "oprava". Takýto spôsob tréningu sa rozhodne z dlhodobého hľadiska neodporúča a tento krok môžeme teda pri budovaní svalovej sily nášho koňa vynechať.
Jednotlivé
svaly ani svalové skupiny nikdy nepôsobia samostatne.
Väčšinou dva svaly pracujú súčasne antagonisticky,
teda opačne - jeden sa sťahuje a
druhý sa uvoľňuje. Napríklad keď kôň v kluse vystiera prednú končatinu,
svaly ohýbačov karpálneho kĺbu (predného kolena) sa uvoľňujú a svaly
naťahovačov sa sťahujú. Niektoré svaly však fungujú synergicky, teda sa sťahujú / uvoľňujú naraz. Napríklad keď kôň v cvale priťahuje zadné končatiny pod
telo, zároveň sa sťahujú nielen naťahovače kolena, ale aj brušné svaly, ktoré
podsadeniu zadných nôh napomáhajú. Toto sa deje vďaka nervovému systému, ktorý
má v pamäti uložené všetky pohybové vzory a vysiela na stotiny sekúnd presné
signály do presne vybratých svalových vláken.

Základné druhy svalových pohybov:
Pohyby sa klasifikujú vždy podľa vzťahu k osi trupu alebo k osi končatiny.
1. Natiahnutie (extensio) - pohyb, pri ktorom sa zväčšuje uhol medzi kosťami a rovina pohybu je rovnobežná s osou trupu končatiny
Ohyb (flexio) je opačný kmit, pri ktorom sa uhol medzi kosťami zmenšuje.
2. Pritiahnutie (adductio) - pohyb, ktorý sa vykonáva v rovine kolmej na os trupu alebo končatiny a znamená približovanie častí tela.Odtiahnutie (abductio) je opačný kmit, ktorý znamená odďaľovanie častí tela od osi trupu alebo končatiny.
3. Krut (torsio, rotatio) - pohyb, ktorý sa vykonáva okolo osi trupu alebo končatiny, ide o symetrický pohyb. Na končatinách má rotácia dve kmitové fázy: rotáciu dovnútra (prinavrátenie) a rotáciu navonok (vytočenie).

Svaly hlavy

Svaly chrbta a trupu

Svaly končatín

Mechanika pohybu

Ostatné druhy pohybov
Zdroj textu: Viktória Stredňaková
prof. MVDr. P. Popesko, DrSc. - Anatómia hospodárskych zvierat, str. 131 - 136
Equilibrio Natural
Zdroj obr. 1: Equilibrio Natural
Zdroj obr. 2: Vlastná tvorba
Zdroj obr. 3: vytvorila som GIF z prof. MVDr. P. Popesko, DrSc. - Anatómia hospodárskych zvierat, str. 135