Svaly :: Radyvjazdeckomsvete

Rovnako, ako by mal jazdec poznať kostru koňa, mal by byť vzdelaný aj v oblasti svalovej sústavy. Pre správny tréning koňa sú tieto vedomosti nevyhnutné, rovnako ako pre správny tréning človeka je nutné poznať svaly a ich funkcie.

Pri písaní tohto článku budem čerpať z publikácie prof. MVDr. P. Popeska, DrSc. - Anatómia hospodárskych zvierat, ktorý je mimoriadne uznávaný, ale, samozrejme, mnoho viet je tvorených mnou samou.

Svalovú sústavu (systema musculorum) tvoria svalové orgány (musculi) a to najmä kostrové svaly (musculi skeleti), ktoré sa aspoň jedným koncom upínajú na kostru, sú ovládateľné vôľou a vytvorené z priečne pruhovaného svalového tkaniva.

Štúdium svalovej sústavy je obsahom náuky o svaloch - myológie.

Funkciou svalovej sústavy je zabezpečiť pohyb, nesenie hmotnosti, stabilizáciu kĺbov a podporných štruktúr. Sú tiež zásobárňou energie.

V tele koňa sú tri typy svalstva:
• hladké svaly - neovládané vôľou, vo vnútorných orgánoch);
• svalovina srdca - priečne pruhovaná, no neovládaná vôľou, pracuje nepretržite;
• priečne pruhované svaly (alebo "kostrové") - zabezpečujú vôľou ovládaný pohyb. Tie ďalej delíme na:
○ červené vlákna - tenšie, s bohatým obsahom myofibríl, majú schopnosť opakovane sa kontrahovať (napínať) v rýchlom slede za sebou, preto sa nazývajú aj rýchle svaly;
○ biele vlákna - sú hrubšie, majú menej mitochondrií, ale viac myofibríl, pri kontrakcii (napnutí) vydávajú silu, ale rýchlo sa unavujú, preto nazývajú aj pomalé svaly.
Svaly sú zložené z oboch typov vláken v rozličnom pomere. Iné zloženie svalov má dostihový plnokrvník a iné zloženie má ťažný chladnokrvník.
Tréningom sa zväčšujúci objem svalu je podmienený hypertrofiou (zväčšenie objemu bunky, tkaniva alebo orgánu nad normál) jednotlivých svalových vláken.
Svaly sú vlastne zväzky svalových vláken (myofibríl). Jednotlivé svalové vlákna sú obalené tenučkou vrstvou väziva (sarkoplazmou), ktorá ich spevňuje. Viacero svalových vláken tvorí snopček, ktorý má niekoľko riadiacich bunkových jadier a obalený je sarkolemou, čo je tiež spevňujúce väzivo - bráni prílišnému natiahnutiu svalu. Snopčeky tvoria snopce a snopce tvoria celý kostrový sval.

Aktín a myozín

Jednotlivé svalové vlákna sú tvorené tzv. sarkomérami, čo sú opakujúce sa usporiadania svetlých a tmavých pásikov dvoch chemických reťazcov, aktínu a myozínu, vďaka čomu sú kostrové svaly na pohľad priečne pruhované. K pohybu dochádza tak, že spálením energie uvoľnenej z cukru alebo tuku (priamo vo svaloch sú uložené zásoby glykogénu, ktorý sa môže rozštiepiť na rýchlo využiteľnú glukózu) sa aktín a myozín do seba postupne zasúvajú a tým sa celé svalové vlákno stiahne (teda dôjde ku kontrakcii). A keď sa stiahnu naraz všetky vlákna v danom svale, stiahne sa celý sval, teda sa pohne. A spolu so svalom sa pohnú aj kosti, na ktoré sa upína, a tak dôjde k samotnému pohybu. Naopak uvoľňovanie svalu (relaxácia), rozťahovanie aktínu a myozínu, prebieha bez nutnosti prísunu energie.

Energia potrebná na sťahovanie svalstva sa dá spáliť dvoma spôsobmi - aeróbne, teda za prítomnosti kyslíka alebo anaeróbne, bez prítomnosti kyslíka. Prvý spôsob je dokonalým spaľovaním bez vedľajších produktov. Druhý spôsob produkuje odpadové chemické látky, ktoré potom narušujú správne fungovanie svalu - ide hlavne o kyselinu mliečnu (keď sa neodplaví, spôsobuje svalovú horúčku, tzv. "prekyslenie svalu"). Kým pľúca a srdce zvládajú dodávať svalom cez krv dostatok kyslíka (preto sa pri námahe zrýchľuje dych a tep), svaly pracujú aeróbne a neunavujú sa. No keď už je kyslíka nedostatok, nastupuje anaeróbne spaľovanie a čím viac k. mliečnej sa vo svaloch hromadí, tým sú unavenejšie, menej výkonné. Začínajú bolieť, celkovo sa znižuje koordinácia a môže dôjsť až k poškodeniu svalových vláken či inému zraneniu. Preto sa treba anaeróbnej práci svalov podľa možnosti vyhýbať.

Svaly koňa môžu fungovať troma rôznymi spôsobmi:

• izotonicky,

• izometricky,
• auxotonicky.
Pri izotonickej práci sa nemení napätie svalu (tonus), mení sa však jeho dĺžka. To je bežné pri využívaní posuvnej sily svalov na pohyb vpred. Izotonická práca svalov môže byť koncentrická, čo znamená, že sa pri nej sval sťahuje (aby napr. ohol končatinu) alebo excentrická, pri ktorej sa sval naťahuje (aby napr. utlmil náraz pri dopade).

Naopak pri izometrickej práci sa nemení dĺžka svalu, ale zvyšuje sa jeho tonus. To je typické pre využívanie nosnej sily svalstva na nesenie hmotnosti tela či bremena. Lepšie to pochopíme, keď si predstavíme, že pri prvom type práce napr. beháme, zatiaľ čo pri druhom držíme vo vzduchu činku - u koňa to môže byť napr. posun vpred pri predĺženom kluse verzus nesenie hmotnosti pri piaffe.

Tretí typ, auxotonická práca, je zmiešaný, svaly vtedy vykonávajú zároveň izotonickú aj izometrickú prácu. To je najčastejší jav, pretože kôň sa musí zároveň niesť i posúvať, no vzájomné pomery nosnej a posuvnej sily sa pri rôznych cvikoch menia. Izotonická práca je menej náročná, pretože jednotlivé svaly sa pri nej priebežne sťahujú a opäť uvoľňujú, čím sa ideálne prekrvujú (prísun kyslíka, odplavovanie k. mliečnej). Naopak pri izometrickej práci je sval dlhšiu dobu stále viac stiahnutý, a teda neprekrvený, čo vedie k anaeróbnemu spaľovaniu energie a rýchlejšiemu prekysleniu svalu. Preto je práca náročná na nosnú silu (zhromaždenie) pre koňa veľmi namáhavá a nemal by ju vykonávať viac ako pár minút vkuse.

No nie všetky kone majú rovnako fungujúce svaly. Niektoré sú lepšie geneticky uspôsobené na rýchly pohyb v kmihu, iné viac na pomalý, vytrvalý a silový pohyb - a to podľa toho, aké svalové vlákna u nich prevládajú. U ľahkých koní prevažujú biele, "rýchle" vlákna, ktoré sú väčšie, pracujú viac anaeróbne a aj keď dokážu na krátku dobu pracovať vo veľkej rýchlosti, rýchlo sa aj unavia. Kone s prevahou týchto vláken dobre skáču a sú rýchle na krátke trate. Na druhej strane napríklad u chladnokrvných koní prevažujú červené, "pomalé" vlákna, ktoré dokážu dlhšie pracovať aeróbne, pretože kyslík si lepšie "šetria". I keď kone s prevahou červených vláken nedokážu vyvinúť nijakú veľkú rýchlosť, sú vytrvalé a majú veľkú nosnú silu. Tieto rozdiely sú individuálne, veľa pri nich závisí od dedičnosti.

Na rozdiel od štruktúr opornej sústavy sa svaly dajú veľmi efektívne trénovať. Postupným, zmysluplným tréningom možno časom výrazne zvýšiť svalovú silu koňa, a to tak na rýchlu prácu, ako aj na pomalú prácu vytrvalostného charakteru (samozrejme v medziach schopností daného koňa).
Svalová sila sa buduje v štyroch krokoch:

1. Naučenie pohybových vzorov - signál na stiahnutie či uvoľnenie svalu prichádza motorickým nervom z miechy, ktorý je na sval pripojený tzv. "nervosvalovou platničkou". Tieto signály prichádzajú buď z mozgu alebo priamo z miechy (reflexy). Aby kôň dokázal skoordinovať pohyby viacerých svalových skupín, musia tieto impulzy prichádzať v presnom poradí a s dokonalým načasovaním - a to chce cvik! Niekedy sa dokonca musia vytvoriť celkom nové nervové spojenia a tieto "cesty" potrebujú čas, aby sa upevnili. Preto základom pre akýkoľvek svalový tréning je naučenie SPRÁVNYCH pohybových vzorov.

2. Zhustenie aktínu a myozínu a zmenšenie objemu cytoplazmy - ak kôň primerane trénuje 3-4x do týždňa, po čase sa začnú prejavovať zmeny v štruktúre svalov. Svalové vlákna sa spevňujú, narastá základný svalový tonus (pozitívne napätie).

3. Zhustenie (hypertrofia) svalových vláken - až v tejto fáze sa svaly viditeľne zväčšujú, myofibrily akoby sa "nadúvali". Ako aj v predošlých fázach, aj tu existujú veľké individuálne rozdiely v raste svalovej hmoty, najmä medzi plemenami (napr. quarter verzus hucul). Niektorým koňom stačí pol roka tréningu, iné potrebujú aj štyri roky.

4. Zmnoženie (hyperplázia) svalových vláken - tento stav sa objavuje v prípade predošlého mikropoškodenia svalu (preťaženie) ako následná "oprava". Takýto spôsob tréningu sa rozhodne z dlhodobého hľadiska neodporúča a tento krok môžeme teda pri budovaní svalovej sily nášho koňa vynechať.

Jednotlivé svaly ani svalové skupiny nikdy nepôsobia samostatne. Väčšinou dva svaly pracujú súčasne antagonisticky, teda opačne - jeden sa sťahuje a druhý sa uvoľňuje. Napríklad keď kôň v kluse vystiera prednú končatinu, svaly ohýbačov karpálneho kĺbu (predného kolena) sa uvoľňujú a svaly naťahovačov sa sťahujú. Niektoré svaly však fungujú synergicky, teda sa sťahujú / uvoľňujú naraz. Napríklad keď kôň v cvale priťahuje zadné končatiny pod telo, zároveň sa sťahujú nielen naťahovače kolena, ale aj brušné svaly, ktoré podsadeniu zadných nôh napomáhajú. Toto sa deje vďaka nervovému systému, ktorý má v pamäti uložené všetky pohybové vzory a vysiela na stotiny sekúnd presné signály do presne vybratých svalových vláken.

Základné druhy svalových pohybov:
Pohyby sa klasifikujú vždy podľa vzťahu k osi trupu alebo k osi končatiny.
1. Natiahnutie (extensio) - pohyb, pri ktorom sa zväčšuje uhol medzi kosťami a rovina pohybu je rovnobežná s osou trupu končatiny
Ohyb (flexio) je opačný kmit, pri ktorom sa uhol medzi kosťami zmenšuje.

2. Pritiahnutie (adductio) - pohyb, ktorý sa vykonáva v rovine kolmej na os trupu alebo končatiny a znamená približovanie častí tela.Odtiahnutie (abductio) je opačný kmit, ktorý znamená odďaľovanie častí tela od osi trupu alebo končatiny.

3. Krut (torsio, rotatio) - pohyb, ktorý sa vykonáva okolo osi trupu alebo končatiny, ide o symetrický pohyb. Na končatinách má rotácia dve kmitové fázy: rotáciu dovnútra (prinavrátenie) a rotáciu navonok (vytočenie).

Svaly hlavy

Svaly chrbta a trupu

Svaly končatín

Mechanika pohybu

Ostatné druhy pohybov

Zdroj textu: Viktória Stredňaková
prof. MVDr. P. Popesko, DrSc. - Anatómia hospodárskych zvierat, str. 131 - 136
Equilibrio Natural

Zdroj obr. 1: Equilibrio Natural
Zdroj obr. 2: Vlastná tvorba
Zdroj obr. 3: vytvorila som GIF z prof. MVDr. P. Popesko, DrSc. - Anatómia hospodárskych zvierat, str. 135