Knižnica   ::   Seriál: Práca zo zeme

        Toto ohýbanie často jazdci vyžadujú od svojich koní zo sedla bez toho, aby to s nimi precvičili zo zeme a bez toho, aby ich to naučili skôr. Je to veľká škoda. Pôsobíte na koňa sedom, zároveň ho pobádate holeňami, pritom pridržujete rukou, aby neutiekol príliš dopredu. Možno použijete hlas. Je to príliš veľa podnetov od vás na to, aby vám kôň ľahko rozumel. Prácou zo zeme sa preto vyhnete zbytočným konfliktom s koňom a nedorozumeniam. Základom celého jazdeckého umenia je vyhýbať sa konfliktom a nevytvárať ich! Ďalej sa článok zaoberá výraznejším podsúvanim jednej zadnej končatiny. Čo to znamená - všetci chceme, aby sa naše kone došľapovali a podšľapovali. Výborne to precvičuje svalstvo a šľachy, ktoré treba pravidelným tréningom udržiavať vo forme a zabezpečuje nám to pružného koňa.  

           Cvik má byť prevedený krok po kroku, pomaly a trpezlivo, aby sa kôň nezranil. Odporúča sa nosiť ochranu šliach a kĺbu - chrániče alebo bandáže. Koňa nechám zo začiatku chodiť niekoľko krokov vpred, až potom od neho žiadame podšliapnutie - je to preto, aby sa zachoval spomínaný dopredný pohyb. Ak naznačí kôň zámer ustúpiť dozadu, cvičenie prerušíme, opäť ho vyvedieme niekoľko krokov vpred a cvičenie obnovíme. Po precvičení ľavej strany vyvedieme koňa niekoľko krokov vpred a prejdeme na pravú stranu. Kroky vpred sú nevyhnutné aj pri zmene strany aby bol zachovaný dopredný pohyb.  

          Trvanie cvičenia: Cvičenie nesmie trvať viac ako 10 minút a maximálne 2x na oboch stranách koňa.

               Účel cviku: Správne prevedenie tohto cviku je prvým pilierom k tomu, aby sme "prinútili" koňa viac niesť zadkom. Účelom je, aby sa kôň pozdĺžne ohýbal a samovoľne ohýbal aj krk bez pôsobenia oťaží. Kone, ktoré sa ľahko ohýbajú od uší k chvostu potom nemajú problém s vyklenutím krku a chrbta.  

               Čo nám stačí: V prvých týždňoch cvičenia by sme sa mali uspokojiť s dvoma alebo troma strannými krokmi, vyvolanými tlakom tušírky na pätu zadnej končatiny (hlezno). Neskôr vyvíjame tlak na miesta stále bližšie k miestu pôsobenia holeňou, až skončíme na úrovni holene (tj. šírka dlane od podbrušníka). To je konečný stav cviku, kedy kôň plne pochopil pôsobenie tušírky na mieste holene.

             Čo ďalej: Keď kôň plne chápe podšliapnutie a pozdĺžne ohnutie, môžeme pokračovať zo sedla, aby sme cvik priviedli do finále. Zo sedla pôsobíme oboma holeňami naraz súčasne za pôsobenia bičíka alebo tušírky pri jednej z holení. Takto si kôň časom spojí pôsobenie tušírky s holeňou a na konci už nebudeme potrebovať tušírku, postačí nám naša holeň.