Ostrohy :: Radyvjazdeckomsvete

Knižnica :: Článok je čisto subjektívny, obsahuje môj osobný názor na problematiku.

Pravda je smutná - na istej stránke som narazila na tento príspevok: Mate nekdo zkušenosti s tim pasem, aby kun nebyl odřený od šporny? Nebo nejake tipy proti odreni?

To vážne?

Prepáčte mi, prosím, moje rozhorčenie, ale inak sa nedá. Tento príspevok ma primäl k napísaniu článku o ostrohách a špornách. Dúfam, že otvorí oči niektorým jazdcom a že článok, tak ako aj ostatné, pomôže koňom a predíde ich zraneniam.

Ja sama používam šporny a pamätám si deň, kedy som ich prvýkrát pripínala na jazdecké topánky s obavami, ako to dopadne. Ak by to dopadlo zle, znamenalo by to, že mám pred sebou dlhšiu cestu, ako som dúfala. Mala som, a stále mám, pred nimi rešpekt. Je to mocný nástroj, ktorý môže veľa uľahčiť, ale aj spôsobiť veľa bolesti. Bolesť nie mne, ale tomu nemému tvorovi, na ktorého sadám. Našťastie všetko dopadlo dobre a potvrdilo sa mi to, čo som dúfala, že je pravdou - pokojná noha, ktorú ovládam podľa svojej vôle. Neprestala som však byť sebakritická, čo je prvá vec, keď sa rozhodujem, či ostrohy, prípadne šporny, použijem. Každý jazdec, ktorý sa k ním chce alebo musí uchýliť, by mal zvážiť svoju úroveň. Mám skutočne natoľko pokojnú nohu a dokážem ju naozaj ovládať podľa svojej vôle tak, aby nespôsobila koňovi zranenie? Je to veľká zodpovednosť a aj napriek tomu s nimi jazdci narábajú "hala bala". V jednej stajni, kde som jazdievala, bolo dievča "profesionálka". Samozrejme, bez šporien niet profesionála. Tak si ich slečna zaobstarala a do troch dní s nimi vydrela koňa do krvi. Rany sa nestihli poriadne zahojiť a už koňa naháňala, opäť so špornami, po jazdiarni. Pýtam sa: Nie je to týranie? Koho je to zodpovednosť? Aké následky by mal niesť jazdec, ktorý to spácha? A aké následky by mal niesť majiteľ stajne, prípadne tréner, ktorý to dopustí?

Možno sa niektorým bude zdať môj názor prehnaný, ale áno, je to týranie. Ako by ste to vnímali, keby sa to stalo vám? Niekto vám vyskočí na chrbát a začne vás odierať, až kým vám nezodrie kožu do krvi. Nestihne sa to zahojiť a tú citlivú ranu opäť začne odierať. Zrejme by ste sa hnevali a oponovali, že to predsa nemôže. Prečo to potom tolerujeme pri iných tvoroch, ktoré tiež cítia bolesť? Nie je to správne, je to pokrytecké.

Koho je to zodpovednosť? Samozrejme, zodpovednosť to je danej slečny, pretože ona to spôsobila. Ale kto za to skutočne nesie zodpovednosť? Opäť možno príde niekomu môj názor prehnaný, ale celý článok je subjektívny, tak si vlastný názor môžem dovoliť.

V prvom rade je to zodpovednosť federácie. Federácia na Slovensku, ale takmer ani nikde inde, sa netrápi vzdelaním a osvetou jazdcov. Nechá robiť ľudí s koňmi čo sa im zachce. Federácia by mala dbať o jazdecký šport a starať sa oň. V druhom rade je to zodpovednosť trénera, ak nejakého jazdec má. Tréner je autorita, ktorá by mala byť dostatočne vzdelaná (opäť sa vraciam k nezodpovednosti federácie a tomu, že licenciu udelí každému) a tréner je ten, ktorý má posúdiť, či je jazdec schopný nosiť šporny. Ak sa zmýli v úsudku a ukáže sa, že nie (lebo aj to sa môže stať), ďalšie nosenie šporien sa musí odložiť na dobu, kým si to jazdec bude môcť dovoliť.

Ak však jazdec trénera nemá, čo je tiež častý prípad, zodpovednosť nesie majiteľ stajne. Majiteľovi by malo záležať na blahu koní, ktoré ustajňuje a tvrdím, že je to jeho zodpovednosť, dbať o zdravie koní (fyzické, či psychické). Preto ak je svedkom takéhoto konania, mal by ho okamžite prerušiť a dohliadnuť na jeho neopakovanie sa.

Aké následky by mali niesť osoby, ktoré sa podieľajú na tomto konaní, či už priamo alebo nepriamo? Tvrdím, že človek, ktorý nič neurobí pre zlepšenie situácie, nesie taktiež podiel viny. Jazdec by mal byť pokarhaný a poučený, prípadne v jazdeckej škole dostať dištanc, čo je podľa mňa primeraný trest k tomu, aby mal čas premyslieť si svoje konanie. Tréner a majiteľ stajne by mal byť taktiež pokarhaný za to, že sa na toto konanie nečinne prizeral. Pokarhaný minimálne spoločnosťou, ktorá je v danej stajni.

Čo sa stalo v tomto konkrétnom prípade? Ľudia si šepkali za chrbtom danej slečny, ohovárali, že odrela koňa, ale do očí jej nikto nepovedal, že toto nie je súčasťou jazdeckého športu či umenia. Okoloidúci majiteľ stajne sa náhodou pozeral opačným smerom a trénera, keďže je "dosť skúsená", nemala.

Ak by som bola svedkom tejto situácie, trvala by som na tom, aby slečna jazdenie prerušila do doby, kým sa rany nezahoja a vysvetlila jej, že na šporny ešte nemá dostatočné skúsenosti. Šepkanie a ohováranie nepomôže, pomôže len priamy rozhovor. Nie útočný, ale poučný.

Zranenie spôsobené špornami

To bol príbeh, ktorý nie je tak výnimočný. Takže kto môže používať šporny a kedy?

Šporny, príp. ostrohy, sú určené pre skúsených jazdcov na tlačivé alebo na holeň otupené kone.

Ako veľmi má byť jazdec skúsený? Kde kto si myslí, že je skúsený jazdec. Čo to však znamená v tomto prípade: Jazdec musí mať pokojnú, relatívne nehybnú holeň, ktorú dokáže ovládať za každej situácie, v každom chode, podľa vlastnej vôle. To znamená, že ak jazdec v danej chvíli nechce pôsobiť špornou, pretože to nie je potrebné, mal by byť schopný jej pôsobenie obmedziť a pôsobiť len holeňou. Teda jazdec má byť schopný šporny používať v príhodnej situácii.

Skúsený jazdec znamená, že jazdec nejazdí so špičkou smerom od koňa, ale že táto špička smeruje dopredu. Jazdec, ktorého špička smeruje od koňa, nie je schopný obmedziť pôsobenie šporien a vždy, keď použije pomôcku holeňou, použije aj špornu - to nie je správne. Kôň nepotrebuje vždy jej podnet, niekedy mu stačí samotná holeň a úlohou šporien je, aby sa kôň stal citlivejší na holeň. To nemôžeme docieliť v prípade, že ho neustále picháme do boku špornou. Takýmto spôsobom to nedocielime nikdy. Docielime to jedine tak, že šporny budeme používať stále vtedy, keď je to nutné a ich pôsobenie budeme obmedzovať vo chvíľach, kedy kôň reaguje dobre na holeň - tak koňa urobíme viac citlivým a docielime toho, že šporny naďalej nebudú nutné.

To je ich pravá a skutočná úloha. Takto by ich mal jazdec naozaj používať.

Nesprávne postavenie holene. Jazdec sa špornou dotýka koňa neustále, pretože jeho špička smeruje von. Nedokáže ovplyvňovať pôsobenie šporne.

Správne postavenie holene. Jazdec si môže vybrať, či bude pôsobiť len holeňou, alebo aj špornou.

Vrátim sa teda k slečne, ktorá sa pýtala na pás proti odreniu špornami. Pomôže jej? Nie. Jediné, čo jej pomôže, je bičík a najazdené hodiny. (Prípadne skúsenejší jazdec, ktorý koňa urobí citlivejším na holeň) Cieleným tréningom a jazdením sa jej noha ustáli, začne byť relatívne pokojná, špičku nasmeruje dopredu a potom bude pripravená pripnúť si šporny. Skôr nie. Pás nie je riešenie problému. Pás je riešenie dôsledku. Môj otec hovorí: ,,Nezakrývaj hovno pod koberec. Možno ho nebudeš vidieť, ale stále bude smrdieť." Toto je rovnaký prípad, zakrývanie problému a nie riešenie problému.

Zdroj textu: Viktória Stredňaková
Zdroj obr. 1: giz-img.blogspot.com
Zdroj obr. 2: eurodressage.com
Zdroj obr. 3: americashorsedaily.com
Zdroj obr. 4: breechesandboatshoes.wordpress.com (obr. slúži ako ilustrácia prípadu, kedy je holeň v takejto polohe neustále, bez vedomia jazdca či bez možnosti jazdca túto polohu ovplyvňovať)