Článok rozvíja a naväzuje na tento status.

Aká je správna poloha nánosníka na uzdečke? To je otázka, ktorou sa zaoberá mnoho jazdcov. Niektorí ho zapínajú tak, ako to videli predtým zapínať niekoho iného a nezamýšľajú sa nad tým. Iní si dávajú otázky a hľadajú odpovede. Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Samozrejme, v dnešnej dobe existuje niekoľko druhov nánosníkov. Niektoré majú funkčný účel, iné slúžia skôr na okrasu a sú len akýmsi marketingovým ťahom predajcov, ktorí sa snažia presvedčiť ľudí, že práve ich nánosník im pomôže k jazdeckému umeniu. Podotýkam, že žiadny nánosník vám nepomôže byť lepším jazdcom. Samozrejme, tieto časti uzdenia pomáhajú skrývať nedostatky jazdcov, avšak neodstraňujú ich. Tu je na mieste veľmi obľúbená veta môjho otca. Ospravedlňujem sa, ak vyznie mierne neslušne, no je maximálne trefná: ,,Je to ako zakrývať hovno pod koberec." Hovno už síce nie je vidieť, ale stále smrdí. A teda tam stále je. Je nutné zvoliť správne postupy na odstránenie problému, a nie kupovať "koberce" :)

Pozrime sa na najbežnejšie typy nánosníkov, ktoré môžeme vidieť na jazdiarniach:

Anglický nánosník

Anglický "klasický" nánosník.

Môže byť plochý alebo prešívaný, používa sa s uzdečkou aj uzdou. Zapína sa pod lícnicou a má sedieť približne 2-3 prsty pod lícnou kosťou. Voľný má byť na 2 kolmo postavené prsty v mieste hore na nose, nie dole. Koni bráni v nadmernom otváraní papule, ale dovoľuje mu voľne dýchať, prežúvať a prehĺtať.

Kombinovaný nánosník

Je to "nový" typ výstroje uzdenia. Ťažko by ste ho našli pred osemdesiatimi rokmi minulého storočia. V podstate je to klasický anglický nánosník, ku ktorému je pripojený jeden remienok naviac. Tento remienok plní úlohu hannoverského nánosníka a to zavrieť hubu úplne dole.

Pri správnom nasadení je trochu vyššie ako klasický, približne jeden prst pod lícnou kosťou a štyri prsty nad nozdrami, aby nebránil koňovi v dýchaní. Spodný remienok sa zapína pod zubadlom a musí byť tak tesný, aby sa nám zospodu vošiel medzi remienok a papuľu jeden prst. Pracka by nemala byť zapnutá v podbriadku alebo okolí pier, aby nespôsobila zranenie.

Tento typ nánosníka bol vymyslený pre skokových jazdcov, ktorý chceli kontrolovať hubu koňa hannoverským nánosníkom, ale zároveň chceli mať aj ten anglický, aby oň mohli pripnúť pevný martingal.

Opodstatnenie má len pri potenciálne život ohrozujúcich športoch - hony, cross country, steeplechase, vysoké parkúrové prekážky. Teda nie pri hobby jazdení a už vôbec nie pri drezúre.

V podstate je to ako dvojitá bandáž, ktorá ale neplní svoju funkciu príliš dobre. Mladé kone, ako je vidieť na obrázku s lebkou, majú stoličky v porovnaní so zbytkom lebky oveľa väčšie, ako kone dospelé. Môžete si všimnúť, že im horné a dolné stoličky robia pod tvárou vydutiny po oboch stranách celej dĺžky tváre. To je dobrý dôvod, prečo pri nich použiť hannoverský nánosník namiesto anglického alebo kombinovaného. Ich horný remeň totiž bude tlačiť tvár proti stoličkám, ak sa príliš utiahne, ale bude to robiť aj vtedy, ak bude zapnutý voľne, pokiaľ kôň pôjde trochu proti udidlu a bude proti nánosníku otvárať hubu. Mladým alebo starým koňom môžeme často nájsť na vnútornej strane tváre pri stoličkách vredy a rôzne zranenia. Často vznikajú práve následkom tohto typu nánosníka.

Dolný remienok kombinovaného nánosníka ľudia veľmi radi nadmerne doťahujú. Nozdry koňa sú mäkké a stlačia sa, keď ho dotiahnete. Keď kôň pracuje, chce nozdry roztiahnuť aby vdýchol viac vzduchu. Avšak nesprávne používanie nánosníka mu v tom bráni - taktiež mu v tom môže brániť aj hannoverský nánosník.

Lebka a pôsobenie nánosníkov na stranu tváre koňa, poloha zubov. Modrá čiara predstavuje anglický nánosník a ostatné nánosníky položené v tejto oblasti. Ružová čiara predstavuje oblasť pôsobenia hannoverského nánosníka.

Hannoverský nánosník

Hannoverský nánosník.

Bol vynájdený Španielskou jazdeckou školou a má rovnaký účel ako kombinovaný, t.j. bráni v otváraní papule a prekrížení sánky. Tento nánosník je však považovaný za jemnejší ako kombinovaný a odporúča sa používať najmä pri mladých koňoch, ako som už uviedla vyššie.

Pri správnom nasadení si musíme dať pozor, aby nebol príliš nízko. Má byť štyri prsty nad nozdrami a nemá byť tak tesný, aby zvieral ústa alebo bránil v dýchaní. Podbradník sa zapína pod udidlom, pričom medzi nim a spodným okrajom dolnej čeľuste musí byť medzera na dva prsty. Pracka by ideálne nemala byť na podbriadku alebo perách. Krúžka, do ktorých je upevnený podbradný remienok a nátylný remeň, by mali byť tak vysoko, aby netlačili na udidlo. Správna poloha by mala byť 6,5 - 7,5 cm nad nozdrami na konci nosovej kosti. Pokiaľ je upevnený nižšie, začína brániť v dýchaní. Zárukou, že nánosník nemôže klesnúť na nozdry je krúžok na oboch stranách nánosníka. Tento krúžok obsahuje dva ostne, cez ktoré sú upevnené nátylník a horný diel nánosníka. Väčšinou sú tieto dva diely pevne zošité.

Hannoverský nánosník.

Mexický nánosník

Mexický nánosník.

Mexický nánosník je v posledných desaťročiach stále viac obľúbený medzi skokovými jazdcami. Používať by sa však mal predovšetkým v zvláštnych situáciách, kedy kôň otvára hubu proti nánosníku. Inak je jeho výhodou aj to, že sa nedotýka zubov. Mnohí jazdci ho používajú bez príčiny, bez toho, že by to jeho kôň vyslovene potreboval a jednoducho len preto, že sa im páči. Výhodou tohto nánosníka je, že netlačí koni na líca, teda sa zmierňuje zatínanie čeľuste a dráždenie trojklanného a tvárového nervu. Opäť vhodný iba na už spomínané športy, nemá slúžiť na maskovanie tvrdej ruky. Taktiež pri silnom utiahnutí môže koňovi brániť v dýchaní.

Medzi ostatné, možno o niečo menej často vídané, no predsa áno, patrí aj:

Švédsky nánosník

Tento kus nánosníka nebol stvorený k tomu, aby bol voľne zapnutý. Kladkový princíp pôsobenia uťahovacieho remienka otočené okolo očka späť je podobný, ako pri zdvíhani nákladu na prepravník - a teda dáva človeku väčšiu silu, než akú môže normálne vyvinúť. Problém je, že je okolo hlavy koňa. Ja sama som jazdila súkromného koňa, ktorý mal tento typ nánosníka na udečke a poviem vám, že nie je vôbec nutný, pokiaľ chcete koňovi zapínať nánosník na 2 prsty, aby sa mohol kôň uvoľniť a byť priestupný. Napriek tomu, aký tvrdý nástroj to je, je často používaný na drezúrnej uzde a v tejto dispciplíne, kedy jazdec nemá dostatočné schopnosti a potrebuje zavrieť koňovi hubu mechanicky. Je v tom prípade vhodné zúčastňovať sa na drezúrnych súťažiach a demonštrovať moju vlastnú neschopnú ruku? Mnohým sa veľmi páči, pretože je vypodložený. Myslíte však na svoje kone. Práve toto vypodloženie, najmä pri prehnanom dotiahnutí, tlačí tvár koňa proti stoličkám a môže spôsobiť zranenie. Správne nasadený je rovnako, ako anglický nánosník, viď. vyššie.

Kladkový princíp švédskeho nánosníka

Ostatné menej známe sú: ramienkový nánosník, zubatý nánosník, nánosník kineton. Viac o nich nájdete v článku na Equichannel.

Ja osobne najradšej používam anglický nánosník, samozrejme na staršie kone. Na mladé kone volím radšej hannoverský. Treba však rozmýšľať a pristupovať ku každému koňovi individuálne, nikdy neplatí jedna vec na všetky kone. Rovnako je to aj s ľuďmi. Treba nájsť taký nánosník, ktorý v prvom rade vyhovuje vášmu koňovi! Nie taký, ktorý zakrýva vaše nedostatky. To, že ich je vidieť, je dobré. Aspoň na ne nezabudnete a budete na nich pracovať. Ak sa stretnem s koňom, ktorý je prirodzene citlivý na hubu alebo má zlú skúsenosť s udidlom a tvrdou rukou, nánosník dávam dole. Ak chcem obnoviť jeho dôveru v jazdcovú ruku, nesmie mať na uzdečke niečo, čo ho k tej "dôvere" bude nútiť. Alebo ak je koník jednoducho len citlivý, potom je nánosník úplne zbytočný a stráca svoju funkciu, jedine ak estetickú. S týmto mám veľmi dobrú skúsenosť a z vlastnej práce viem, že kone sú často vďačnejšie bez neho.

Zdroj textu: Viktória Stredňaková
Equichannel
Equlibrio natural
Konaty.sk

Zdroj obr. 1-2, 4, 6-8: vlastná kresba
Zdroj obr. 3: Equichannel
Zdroj obr. 5: konaty.sk