Knižnica   ::   Seriál: Najčastejšie chyby nás, jazdcov

Akým chybám sa vyhnúť?

Prečo považujem jazdenie prechodov za najčastejšiu chybu? Je tomu tak, že prechody majú byť jazdené primárne váhou, sedom jazdca a jeho telom ako celok. Na to však jazdci buď zabúdajú, alebo im to nikto nepovie - a za to nesie zodpovednosť federácia danej krajiny. Jazdci zväčša jazdia prechod jednou, oddelenou pomôckou - rukou alebo holeňou, v závislosti od toho, či chcú spomaliť alebo pridať. A tu nastáva tá chyba - separácia pomôcok, ktoré by mali v ideálnom prípade hormonizovane spolupracovať - ruka, holeň, sed, váha. Do procesu jazdenia človek zapája celé telo, to je známe každému jazdcovi, lebo každý z nás už mal svalovicu, trebárs aj na krku. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, že svoje telo zapájate prípadne zle? Určite tomu nie je v každom prípade, nájdem však v každej stajni niekoľko jedincov, ktorí svoje telo do jazdenia zapájajú nelogicky, protichodne. Priamo pri našich prechodoch je veľkou chybou v prípade, že chceme prejsť do pomalšieho chodu, použiť len ruku - zatiahnuť dozadu za oťaž. A pri prechode do rýchlejšieho chodu jednoducho stisnúť holene k sebe. Zameranie sa len na holene a ruky produkuje namáhavý, ťažkopádny pohyb koňa. Počula som už, že pri prechode do nižšieho ruchu musí jazdec použiť holeň a pritlačiť ju, aby kôň skrátil svoju základňu a zadnou nohou došliapol hlbšie pod telo. To je len mýtus, ktorý si niekto vymyslel, lebo nepoznal dostatočne koňa a pôsobenie pomôcok na jeho telo. Základňu koňa týmto spôsobom jazdec neskráti, len vystraší mladého koňa a staršieho otupí. Taktiež jazdci občas neudržujú rovnomerné tempo. To sa prejavuje spomalením pred samotným prechodom do nižšieho ruchu alebo naopak, "utekanie dopredu" v kroku (kluse), kedy sa jazdec chystá prejsť do klusu (cvalu). To je chyba a opäť sa stráca gymnastický účinok cvičenia. Kôň v takomto stave nie je zhromaždený ani na pomôckach. Preto sa treba tomu vyhýbať a prísne si to sledovať. A nakoniec, veľmi dôležité pravidlo - 3! Všetky prechody sa jazdia na 3 kroky. Ak kôň urobí pre prechode do klusu ešte ďalších 5 krokov v kroku, je to chyba :) Rovnako aj rohy jazdiarne sú jazdené na 3 kroky 

Ako jazdiť prechody?

Celé jazdectvo je umenie a k umeniu patrí aj správne prevedený prechod. Základom každého prechodu je presunutie rovnováhy na zadok, v opačnom prípade nemajú význam a začínajú byť len prekážkou k zhromaždeniu. Napriek tomu vídame tak veľa prechodov jazdených s koňom padnutým na predku. K tomu, aby sme mohli jazdiť prechod cez zadok, potrebujeme dokonale ovládať svoje telo. Vzájomná harmónia všetkých pomôcok, ktoré nám ponúka, nie je len o ich pôsobení, ale aj nepôsobení v správnej chvíli. 

Prechody do vyššieho ruchu.

Ak stojíme s koňom a chceme sa pohnúť do kroku, väčšine jazdcov na ich prvých hodinách inštruktor povie - stlač nohy k sebe. Ak učí začínajúceho jazdca zastaviť, povie, aby jednoducho potiahol rukami oťaže dozadu. Samo o sebe si myslíme, že to nie je nesprávne, pretože v jazdeckých začiatkoch je príliš zdĺhavé a komplikované vysvetľovať celú mechaniku prechodu. A to je pôvod neskorších zlozvykov a nesprávnych prechodov. Ak chce jazdec prejsť s koňom do vyššieho ruchu, v zásade nesmie pôsobiť oťažou dozadu ani ňou koňa zadržiavať príliš silno. Ideálne by nemal oťažou zadržiavať vôbec. Jazdec môže urobiť polovičnú zádrž, aby zabránil padnutiu koňa na predok, ale v momente, keď kôň vykročí, musí jazdec túto zádrž povoliť. Polovičná zádrž smeruje viac hore, ako dozadu. Nikdy ruka jazdca nepôsobí dozadu! Holene jazdec používa s citom. To znamená, že začína s tlakom vždy od 0 a postupne pokračuje k 10. Nikdy nezačína pôsobiť holeňou na 5, pretože takáto náhla pomôcka koňa prekvapí alebo vystraší, nakoniec ho takéto vulgárne používanie holene na ňu otupí. Jazdec by si mal uvedomiť, že jeho pomôcka nohou nie je len päta, prípadne lýtko. Jazdec začína nohou pôsobiť už v oblasti triesla, slabín, nakoniec stačí už len tento nenápadný tlak k tomu, aby kôň prešiel do vyššieho ruchu, čo chceme docieliť - aby jazdenie vyzeralo, že tam jazdec len sedí. Preto si musí jazdec svoje telo uvedomovať a poznať ho, ako pôsobí na koňa a poznať koňa, ako citlivo vníma pomôcky jazdca. Do prechodu jazdec zapája aj sed, ktorý pri prechode do vyššieho ruchu by nemal byť stuhnutý, ale naopak priestupný pohybom chrbtového svalstva koňa. Zdá sa mi, že uvoľniť panvu a kríže jazdci často zabúdajú, pretože kŕčovito pôsobia holeňou. Uvoľnite sa :) Uvoľneným jazdcom lepšie prechádzajú všetky pohyby svalstva koňa a kôň nenaráža na tuhosť jazdca. V poslednom rade, ale nie najmenej významnom, je trup tela. Jazdec sedí rovno, kolmo k zemi, nepredkláňa sa, ani nezakláňa. Je to častá chyba najmä začiatočníkov, ktorí v úprimnej snahe pomôcť koni v pohybe vpred sa predkláňajú :) Tým však len prenášajú svoje ťažisko a nakoniec aj ťažisko koňa na predok, čo nechceme. 

Zhrnutie: Jazdec pri prechode do vyššieho ruchu prevedie demi-arrêt (polovičnú zádrž) rukou, uvoľní sa v panve a krížoch a jemne stisne nohy, začínajúc od slabín až po lýtko. Výnimka je len v prípade polohy vonkajšej holene pri prechode do cvalu, kedy sa táto holeň posúva mierne za podbrušník. Pri pokročilom koni jazdec už len uvoľní panvu a kríže a zvýši tlak na chrbát koňa v oblasti slabín. Nakoniec jazdec nepotrebuje použiť ani ruku, ani holeň k tomu, aby kôň prešiel do vyššieho ruchu - to je našim cieľom. 

Prechody do nižšieho ruchu.

Taktiež v jazdení prechodu do nižšieho ruchu je niekoľko problémov. Najčastejším je ťahanie oťaží dozadu. To je veľký prehrešok voči konskej hube. Pokiaľ jazdec nedokáže zastaviť koňa len pomôckou sedom, v tom prípade použije parádu (celú zádrž), pôsobiacu smerom hore do kútikov huby koňa a to tak, že jazdec otočí ruky nechtami smerom hore (akoby sa chcel na ne pozrieť) a ruku jednoducho dvihne hore tak výrazne, ako je to potrebné. Pokojne až k ušiam koňa. Vyzývam jazdcov, aby sa tohto pôsobenia ruky nebáli a aby si nevšímali pohľady tých, ktorí majú ruku večne zapichnutú na kohútiku. Ruka pôsobiaca smerom hore je pre koňa omnoho príjemnejšia, ako ruka tlačiaca na jazyk. Zároveň jazdec stuhne v panve a krížoch, čím pôsobí na chrbtové svalstvo koňa a týmto stuhnutím do istej miery obmedzuje pohyb týchto svalov, panva a kríže prestanú byť priestupné pohybom konského chrbta. Silnejšie zašliapne do strmeňov a hlboko zasadne. holene zároveň mierne posunie dozadu, hlbšie pod telo, jazdec nimi však nevyvíja žiaden tlak. Jazdec sa vyrovná a ťahá trup dohora, čím presunie ťažisko mierne dozadu. To všetko sprevádza prechod do nižšieho ruchu. Nie je to len obyčajné zatiahnutie oťaží dozadu, svoju úlohu má každá časť jazdcovho tela. Prechod má byť plynulý a v rovnováhe. Pokiaľ kôň padol na predok, prechod stráca drezúrny význam a koňa nezhromažďuje, naopak, viac sa takýto kôň "rozpadá". Je dobré učiť koňa od začiatku správnej mechanike prechodu, ak s ním chcete jazdecky napredovať.  

Zhrnutie: Jazdec sa vyrovná a ťahá trup hore, nohy posunie pasívne, mierne dozadu, bez tlaku. Stuhne v panve a krížoch a nakoniec dvihne ruky, ak je to nutné a kôň nezareagoval už na tieto pomôcky. To platí pri každom chode koňa. 

Kedy je správny čas na pomôcky?

Aby mal prechod (alebo akýkoľvek iný cvik) možnosť byť prevedený výborne, je nevyhnutné správne načasovanie pomôcok. Je zbytočné chcieť po koňovi, aby dvihol nohu vyššie, keď táto noha je už na zemi a podopiera telo. Preto pomôcky na prechod dávame vo chvíli, kedy je diagonálny pár končatín vo fáze podpory (došliapnuté na zemi) a kôň má dostatok času zmeniť vzorec pohybu. V kluse je celkom jednoduché odsledovať pohyb končatín, pretože sa striedajú len dva diagonálne páry končatín. V cvale je správny moment vtedy, keď cítite nadvihnutie. To je spôsobené kontrakciou chrbtového svalu (opak relaxácie). Rovnako je to aj v kroku, aj keď sa jazdcovi môže zdať, že oveľa ťažšie. Aj v kroku existuje fáza, kedy sa kôň opiera o diagonálny pár končatín a jazdec to pociťuje tak, že sa brucho koňa nepochybuje ani doľava, ani doprava. Je to presný stred týchto pohybov. 

Opäť sa vraciam k tomu, ako sú znalosti a vzdelanie jazdcov dôležitými prvkami jazdectva :)