Knižnica   ::   Seriál: Najčastejšie chyby nás, jazdcov

Tentokrát sa pozrieme na nohy jazdcov, spomeniem chyby začiatočníkov, ktorým by sa mali vyvarovať a na ktorých treba pracovať ale aj chyby často pokročilých jazdcov, ktoré podceňujú a neprikladajú im hlboký význam. 

Na začiatku článku je nutné podotknúť a v plnom rozsahu si uvedomiť, že jazdcová pomôcka nohou (ale aj všetky ostatné pomôcky) je limitovaná fázou nohosledu, v ktorej je kôň schopný pomôcku akceptovať a odpovedať na ňu. Žiadne zosilňovanie pomôcok nepomôže zlepšiť ich načasovanie. Pomôcku nohou môžeme rozdeliť na tri časti: stehno, koleno a lýtko.
     Stehná majú spájajúcu, sprostredkovateľskú funkciu medzi sedom a lýtkami, čo im umožňuje plniť rôznorodé úlohy. Určitým spôsobom pôsobia ako súčasť sedu, no môžu pôsobiť tiež viac spolu v súlade s lýtkami. Slúžia napríklad na spevnenie sedu. V tomto prípade pôsobia podobne ako korene stromu. Čím hlbšie prenikajú korene do pôdy, tým lepšie strom odoláva búrkam. Čím viac dokáže jazdec natiahnuť stehná posunutím kolien dole, tým lepšie stabilizuje svoj sed a rovnováhu ak kôň tlačí zadok hore alebo robí nejaké nepredvídateľné pohyby.
     Jazdec môže na ovplyvňovanie koňa veľmi dobre použiť tiež kolená. Je to pomôcka, ktorú sa v súčasnej literatúre len ťažkani praxi takmer ani nespomína. Niektorí autori sú dokonca presvedčení, že kôň nemôže tlak kolien cez sedlo cítiť, pritom sú však obyčajne presvedčení, že sedacie kosti cítiť môže. Podľa skúseností Dr. T. Rittera väčšina koní nie len, že cíti tlak kolien, ale dokonca ho rešpektujú radšej ako tlak lýtok. Krátky, ľahký tlak oboma kolenami dopredu dovnútra má poháňajúci účinok a je veľmi rýchlo pochopený, dokonca aj mladými koňmi, nie len pokročilými ako to uvádza G. Steinbrecht. Táto pomôcka môže byť, ak je to potrebné, kombinovaná ľahkým dopredu pôsobiacim tlakom sedacích kostí. Hlavnou úlohou kolien je však zarámovanie (ohraničenie) a vedenie pliec koňa. Kolená spolu s oťažami dbajú na to, aby plecia koňa zostali na línii pohybu bez vychylovania sa do strán. Ako všetky pomôcky aj kolená zostávajú pasívne v kontakte s koňom ihneď ako spustili žiadaný pohyb. Znova sa aktivizujú ak by kôň vypadával z línie alebo chceme začať obrat alebo laterálny pohyb.
     Lýtka by mali byť ľahko rovnomerne priložené na bokoch hrudníka. Musia byť tak povediac schopné "dýchať" s koňom. Starí majstri zvykli hovoriť, že jazdec by mal cítiť lýtkami teplo koňa, že by mal cítiť srsť na bokoch koňa. Lýtka majú tri hlavné úlohy. V prvom rade je to schopnosť primäť panvové končatiny koňa kráčať pod telo a udržiavať ich angažované svojim elastickým kontaktom s hrudníkom. Najlepším momentom na uplatnenie dopredu poháňajúcej pomôcky lýtkom alebo do strany pôsobiaceho lýtka, je vtedy, keď je panvová končatina tej istej strany vo fáze odrazu. Druhou úlohou lýtka je podporovať vykročenie stranou vo všetkých laterálnych cvičeniach. Doprevádza panvovú končatinu pri prekračovaní končatiny, ktorá je na zemi. Treťou úlohou lýtka je rámovať alebo strážiť panvovú končatinu na tej istej strane, aby nevybočila z línie pohybu. Je to skôr pasívna funkcia. Lýtko tvorí akoby vodiacu koľajnicu, ktorú by mal kôň rešpektovať. Toľko v krátkosti o pomôcke nohou, viac a podrobnejšie sa tejto pomôcke budem venovať v inom článku. Vráťme sa k pointe.

K najčastejšim chybám jazdca patria:
• nohy silovo tlačené do sedla, 

• príliš krátke strmene, 

• a naopak aj príliš dlhé strmene, 

• špičky vytočené od koňa, 

• holene príliš vpredu, 

• a naopak holene príliš vzadu, 

• neprešlapnutá päta, 

• a naopak prílišné, až kŕčovité prešlapnutie päty. 

Poďme sa pozrieť na tieto body podrobnejšie. 

Nohy silovo tlačené do sedla.

Mnohí začiatočníci v snahe udržať sa v sedle neprimerane tlačia nohy k sebe. Je to len ilúzia, ktorá im dáva pocit bezpečia a pevného sedu. Pravda je však úplne iná. Čím viac napíname nohy, tým viac sme napätí my sami, od nôh, cez kríže, chrbát a ruky. Nemôžeme očakávať, že náš kôň uvoľnený. Okrem toho silové tlačenie nôh do sedla dvíha kolená, čo destabilizuje sed jazdca. Koleno sa vysunie hore a dopredu a naruší ťažisko jazdca, ktoré sa presunie príliš dozadu a jazdec nenasleduje pohyb koňa. Jazdcovi, ktorý tlačí hore kolená a má hore päty, povedzte "uvoľni sa". Takýto jazdec je totiž príliš napätý a nemá dobrú rovnováhu, ktorú sa snaží kompenzovať držaním sa nôh. Nohami sa jazdec v sedle nedrží, je to jeho rovnováha a jeho schopnosť ovládať ťažisko vlastného tela, ktoré mu zabezpečia dobrý sed. Ak sa vy ako jazdec prichytíte, že máte kolená príliš hore a kŕčovito ich tlačíte, hlboko sa zopárkrát nadýchnite a vydýchnite a uvoľníte sa - o nič predsa nejde :) Zároveň pri napínani nôh dochádza k napnutiu vnútornej časti stehna, ktorá tvorí najväčšiu kontaktnú plochu nohy jazdca s koňom. Na tejto vnútornej strane stehna sa nachádza sval, ktorý sa pri napnutí zaguľatí - a tak nie je možné mať kontaktný sed. Tu by som zaradila aj silové tlačenie holene ako pomôcky, aby kôň vykročil vpred alebo kráčal lepšie. Prirodzenou reakciou koňa na dlhšie trvajúci tlak je buď tento tlak ignorovať alebo reagovať protitlakom, kým na pulzujúci (prerušovaný) tlak má tendenciu ustúpiť. Ak teda pomôcka trvá príliš dlho alebo je nesprávne načasovaná, kôň sa proti nej napne a neustúpi. Nemá teda žiadny zmysel koňa mačkáť čo najsilnejšie, aj tak nie sme silnejší ako on. Tiež aj prikvačené lýtka sú pre koňa nepríjemné a obyčajne spôsobujú napätie brušných svalov, čo obmedzuje kmih a dostáva koňa za holeň. Veľmi podobný účinok majú aj večne sa pohybujúce a bubnujúce lýtka. Naviac, prikvačené alebo bubnujúce lýtka znemožňujú jazdcovi cítiť pohyb koňa.  

Príliš krátke strmene.

Ďalej jazdci začiatočníci zvyknú preferovať kratšie strmene, o dierku dve, ako by správne mali mať. Je tomu tak, že ešte nedokážu správne prešlapnúť pätu a s kratšími strmeňmi sa cítia istejšie. Možno som zlá, ale nikdy som nedovolila skrátiť strmene môjmu žiakovi bezdôvodne. Jeho problém s rovnováhou by to iste neriešilo. Takýto jazdec by sedel s  

ažiskom príliš vpredu a prepadával by. Jeho sed by nemal možnosť byť hlboký a kontaktný tak, ako je tomu so strmeňmi so správnou dĺžkou. Ja si vždy upravujem strmene zo sedla, aby mi boli presné. Dbám na ich presnú dĺžku aj napriek tomu, že sa niekedy vystriedam na oboch stranách a dlhšie hľadám správnu dierku :) Je lepšie obetovať na začiatku tréningu dve minúty pre správne nastavenie strmeňov, ako obetovať celý tréning kvôli ich zlej dĺžke :)

Príliš dlhé strmene.

Táto chyba sa väčšinou týka mierne pokročilých jazdcov, ktorí za snahou mať nohu v sedle dlhú a uvoľnenú si predĺžia strmene. Aj ja som to robiela chvíľu a nepomohlo :) Pomôže len tréning a pohoda. Dlhé strmene len neumožňujú jazdcovi dostatočnú oporu v ľahkom kluse a stehennom sede a ten následne nedokáže ovládať svoje telo tak dobre, ako by mal. Môže sa stať, že bude dosadať do sedla tvrdšie. To všetko sťažuje pohyb vášmu koňovi a nepridáva na kvalite tréningu. 

Špičky vytočené od koňa.

Táto chyba je asi najčastejšia a dokonca sa veľmi často vyskytuje aj pri pokročilých jazdcov. Neviem prečo, ale neprikladajú jej veľkú váhu. Zrejme preto, že ľudská noha nie je na túto polohu chodidlá zvyknutá a šľachy a svaly na vonkajšej strane lýtka a chodidlá sú mierne skrátené. Taktiež som s tým dlho bojovala, nakoniec, keď ma to už naozaj dožralo, som začala každý večer pred spaním strečovať chodidlá a otáčať ich smerom dnu a keď som si umývala zuby, stála som ako tučniak, nohami dovnútra :) Nie nadarmo sa hovorí, že špička musí smerovať ku koňovi. Špička od koňa má za následok uvoľnenie kolena a stratu pevnosti sedu. Len si to skúste sami na sebe. Sadnite si na stoličku a dajte nohy tak, ako majú byť v sedle, špičkou smerom rovno dopredu. Potom ju vytočte von a sledujte rotáciu kolena. Spolu so špičkou sa vytočí aj koleno a otvára celý sed jazdca. Celkom veľký rozdiel, však? :) 

Holene príliš vpredu/vzadu.

Tieto dve chyby sa týkajú začiatočníkov. Keďže je pre nich sedlo na chrbte koňa nový pojem a ich telo sa s podobným pohybom a postavením ešte nestretlo, nemajú dobrú rovnováhu. Tu by som to možno prirovnala trochu aj k mladému, čerstvo obsadnutému koňovi - taká situácia je pre neho a jeho telo nová a tak nemá ani on vyvinutú dostatočnú rovnováhu s jazdcom na chrbte. Tak isto si musí aj jazdec začiatočník rovnováhu vytrénovať. Pokiaľ máme holene príliš vpredu, naše ťažisko sa presúva dozadu a za pohybom zaostávame. Ak sú holene príliš vzadu, naše ťažisko sa presúva dopredu a pohyb koňa predbiehame. Jednoduchá fyzika :)  

Neprešlapnutá päta/ Príliš prešlapnutá päta.

Neprešlapnutá päta sa týka začiatočníkov. Jej význam tkvie v rovnováhe, tak ako všetko ostatné. Pokiaľ stojíme v strmeňoch na špičkách, ktoré nie sú pevne upevnené o sedlo ale sú schopné pohybovať sa, veľmi ľahko strácame rovnováhu. Kôň pod nami vykonáva tri rôzne druhy pohybov, nehovoriac o pohyboch neočakávaných a my v sedle rovnováhu jednoducho potrebujeme, ak nechceme spadnúť. Päta dole nie je žiadny výmysel ale praktická rada, ktorá nám uľahčí jazdenie na koni. Opäť je tu častý problém so skrátenými šľachami a svalmi. Človek bežne počas dňa nechodí s pätou dole a tak môže mať problém, pri akejkoľvek úprimnej snahe, pätu skutočne prešlapnúť. Pomáha strečing, napríklad sa postaviť na kraj schodov, pridržať zábradlia (nie že spadneme a dokalíčite sa!) a jednoducho zaťažovať päty, aby sa svaly a šľachy uvoľnili a natiahli. Naopak päta prešlapnutá príliš a kŕčovito je často k videniu u pokročilejších jazdcov. Je to úplná zbytočnosť a dokonca môže spôsobovať isté napätie. Nie je nutné mať pätu najnižšie, ako nám anatómia tela umožňuje. Je dôležité sedieť na pätách, a to je veľký rozdiel. Päta môže byť pokojne aj zarovno so strmeňom, ideálne mierne prešlapnutá. Celá noha jazdca musí, doslova musí byť uvoľnená, aby mohla cítiť koňa a tak nemôžeme silovo prešlapovať pätu, to sa navzájom vylučuje. 

Na záver obrázok správneho držania nohy v sedle: