Hrudníkové končatiny
Membra thoracica

Panvové končatiny

Membra pelvina

      Hrudníkové končatiny koňa plnia najmä opornú funkciu, pretože kôň prirodzene nesie väčší podiel váhy (cca 60%) práve na predných končatinách. Zaťaženie týchto končatín je 1,16 - 1,52 krát väčšie, ako panvových.    

Lopatka (Scapula)

     Je to plochá kosť trojuholníkového tvaru, uložená na bočnej ploche prednej časti hrudníka. Na lopatku sa upínajú silné svaly a šľachy, vďaka čomu drží na mieste, pretože to je jej jediný spôsob spojenia so zbytkom kostrovej sústavy. Lopatka môže byť šikmá alebo strmá v závislosti od uhla šikmej plochy lopatky s ramennou kosťou, ktorý sa približuje pravému uhlu. U jazdeckých a dostihových koní sa vysoko cení šikmá dlhá lopatka a dlhá ramenná kosť. Optimálna poloha lopatky je pri uhle s horizontálou 45°. Pokiaľ je tento uhol väčší ako 50°, lopatka je strmá a krátka - pri takejto lopatke a krátkej ramennej kosti je chod koňa málo výdatný. Chrupavkovitá platnička, ktorá vystupuje z lopatky a má tvar polmesiaca, umožňuje úpon svalom ale zároveň slúži aj na tlmenie nárazov.

Ramenná kosť (skeleton brachii)

     Je to mohutne vyvinutá kosť, ktorá má na rozšírených zakončeniach a na tele drsné výbežky. Tu sa upínajú a odstupujú ramenné svaly. Ramenná kosť pôsobí ako páka medzi predlaktím a lopatkou - pri pohybe posúva tieto kosti do opačných smerov, čím umožňuje tlmenie nárazov a správne krčenie nôh.

Kosť predlaktia (skeleton antebrachii) 

     Skladali sa pôvodne z dvoch kostí: vpredu je uložená vretenná kosť a za ňou sa nachádza lakťová kosť. V rámci vývoja a prispôsobovania sa na rýchly pohyb, lakťová kosť čiastočne zakrpatela a ostali z nej len jej horné dve tretiny, a to horná časť s mohutnými lakťovými výbežkami. Zkostnatenie a zrastenie oboch kostí zpôsobilo, že sa stal ich vzájomný pohyb zbytočný. Lakťové výbežky slúžia ako silné páky, na ktoré se upínajú svaly naťahovačov.

Zápästné kosti (ossa carpi) 

     Tvoria ich dva rady krátkych kostí, pričom kôň má 7-8 karpálnych kostí.

Záprstné kosti (ossa metacarpalia)

     Fylogenetický základ záprstných kostí predstavuje päť paprskov. Dôsledkom vývoja sa prsty koňa redukovali a v dnešnej dobe kôň nesie celú váhu na treťom prste - hlavná záprstná kosť (viď obr. zelenou).

Kosti prstov (ossa digitorum manus) 

Prst sa skládá zo sponkovej (phalanx proximalis), korunkovej (phalanx media) a kopytnej (phalanx distalis) kosti. Sponková kosť spolu so záprstnou vytvárajú sponkový kĺb. Kopytná kosť má tvar tupého kužeľa, vzadu vystupujú dva výbežky odpovedajúce tvaru kopyta a na ich hornej časti sa nachádza kopytná chrupavka. Smerom k chodidlu leží strelková kosť, ktorá vytvára kĺzavý vankúš pre šľachy hlbokých ohýbačov. Uhol sponkového kĺbu smerom dozadu spôsobuje, že sa telesnou hmotnosťou zaťažuje viac zadná časť kĺbov a šliach ohýbačov. Sezamské kosti, ktoré sa tu nachádzajú a sú navzájom pevne spojené väzmi zmierňujú tlakové zaťaženie šliach ohýbačov.

Vývoj hrudnikovej končatiny
1. Eohippus 2. Mesohippus 3. Miohippus 4. Meryhippus 5. Neohiparion 6. Equus  

     Panvové končatiny sú pevne spojené s trupom pomocou panvového pletenca tak, že je možné prenášať silu bez straty energie. 

Pletenec panvovej končatiny (Cingulum membri pelvini)

Stehenná kosť (Os femoris)

Táto kosť je najsilnešia zo všetkých dlhých kostí. Má významnú nosnú a opornú funkciu.

Jabĺčko (Patella)

Leží ako sezamská kosť v úponovej šľache.

Kosti predkolenia (Skeleton crusis)

Pätový kĺb (articulatio tarsi)

Pätový kĺb (König, Liebich,2002). Obrázok vľavo laterálny pohľad. Obrázok vpravo mediálny pohľad.

Pätná kosť (calcaneus) 

Tvorí základ päty (calx) a napomáha, ako rameno páky a úponová plocha pre svaly, natiahnutiu holenného kĺbu. Upína sa na ňu achillová šľacha.

Priehlavkové kosti (ossa metatarsalia) 

Sú to kosť priehlavku a bodcová kosť. Priehlavok je dlhší ako pri hrudníkových končatinách.

Kosti prstov (ossa digitorum pedis)