Knižnica   ::   Seriál: Anatómia koňa   ::   Podčasť: Kostra


Končatiny

Končatiny koňa rozdeľujeme na končatiny hrudníka (predné) a panvové končatiny (zadné). 
Hrudníkové končatiny prirodzene nesú viac váhy a preto sa skôr opotrebúvajú kosti, kĺby, chrupavky a sľachy. Vďaka cielenému a rozumnému tréningu, ktorý posilní panvové končatiny koňa, sa umožní odľahčiť predok a preniesť viac váhy na zadok koňa. Viď tabuľka dole.

Obr. 1
Obr. 1

Hrudníkové končatiny
Membra thoracica

Panvové končatiny

Membra pelvina

      Hrudníkové končatiny koňa plnia najmä opornú funkciu, pretože kôň prirodzene nesie väčší podiel váhy (cca 60%) práve na predných končatinách. Zaťaženie týchto končatín je 1,16 - 1,52 krát väčšie, ako panvových.    


Kostra hrudnej končatiny sa skladá z:
lopatky (scapula), ktorá tvorí pletenec hrudnej končatiny (cingulum membri thoracici);
ramennej kosti (skeleton brachii);
kosti predlaktia (skeleton antebrachii), ktorá sa skladá z vretennej (radius) a lakťovej kosti (urna);
zápästných kostí (ossa carpi);
záprstných kostí (ossa metacarpalia),
kostí prstov (ossa digitorum manus).

Lopatka (Scapula)

Obr. 2
Obr. 2

     Je to plochá kosť trojuholníkového tvaru, uložená na bočnej ploche prednej časti hrudníka. Na lopatku sa upínajú silné svaly a šľachy, vďaka čomu drží na mieste, pretože to je jej jediný spôsob spojenia so zbytkom kostrovej sústavy. Lopatka môže byť šikmá alebo strmá v závislosti od uhla šikmej plochy lopatky s ramennou kosťou, ktorý sa približuje pravému uhlu. U jazdeckých a dostihových koní sa vysoko cení šikmá dlhá lopatka a dlhá ramenná kosť. Optimálna poloha lopatky je pri uhle s horizontálou 45°. Pokiaľ je tento uhol väčší ako 50°, lopatka je strmá a krátka - pri takejto lopatke a krátkej ramennej kosti je chod koňa málo výdatný. Chrupavkovitá platnička, ktorá vystupuje z lopatky a má tvar polmesiaca, umožňuje úpon svalom ale zároveň slúži aj na tlmenie nárazov.

Ramenná kosť (skeleton brachii)

     Je to mohutne vyvinutá kosť, ktorá má na rozšírených zakončeniach a na tele drsné výbežky. Tu sa upínajú a odstupujú ramenné svaly. Ramenná kosť pôsobí ako páka medzi predlaktím a lopatkou - pri pohybe posúva tieto kosti do opačných smerov, čím umožňuje tlmenie nárazov a správne krčenie nôh.

Kosť predlaktia (skeleton antebrachii) 

     Skladali sa pôvodne z dvoch kostí: vpredu je uložená vretenná kosť a za ňou sa nachádza lakťová kosť. V rámci vývoja a prispôsobovania sa na rýchly pohyb, lakťová kosť čiastočne zakrpatela a ostali z nej len jej horné dve tretiny, a to horná časť s mohutnými lakťovými výbežkami. Zkostnatenie a zrastenie oboch kostí zpôsobilo, že sa stal ich vzájomný pohyb zbytočný. Lakťové výbežky slúžia ako silné páky, na ktoré se upínajú svaly naťahovačov.

Zápästné kosti (ossa carpi) 

     Tvoria ich dva rady krátkych kostí, pričom kôň má 7-8 karpálnych kostí.

Záprstné kosti (ossa metacarpalia)

     Fylogenetický základ záprstných kostí predstavuje päť paprskov. Dôsledkom vývoja sa prsty koňa redukovali a v dnešnej dobe kôň nesie celú váhu na treťom prste - hlavná záprstná kosť (viď obr. zelenou).

Kosti prstov (ossa digitorum manus) 

Obr. 3
Obr. 3

Prst sa skládá zo sponkovej (phalanx proximalis), korunkovej (phalanx media) a kopytnej (phalanx distalis) kosti. Sponková kosť spolu so záprstnou vytvárajú sponkový kĺb. Kopytná kosť má tvar tupého kužeľa, vzadu vystupujú dva výbežky odpovedajúce tvaru kopyta a na ich hornej časti sa nachádza kopytná chrupavka. Smerom k chodidlu leží strelková kosť, ktorá vytvára kĺzavý vankúš pre šľachy hlbokých ohýbačov. Uhol sponkového kĺbu smerom dozadu spôsobuje, že sa telesnou hmotnosťou zaťažuje viac zadná časť kĺbov a šliach ohýbačov. Sezamské kosti, ktoré sa tu nachádzajú a sú navzájom pevne spojené väzmi zmierňujú tlakové zaťaženie šliach ohýbačov.

Obr. 4
Obr. 4
Obr. 5
Obr. 5

Vývoj hrudnikovej končatiny
1. Eohippus 2. Mesohippus 3. Miohippus 4. Meryhippus 5. Neohiparion 6. Equus
 

     Panvové končatiny sú pevne spojené s trupom pomocou panvového pletenca tak, že je možné prenášať silu bez straty energie. 




Kostra panvovej končatiny sa skladá z:
pletenca panvovej končatiny (cingulum membri pelvini);

• stehennej kosti (os femoris);
jabĺčka (patella);
kostí predkolenia (skeleton crusis);
pätového kĺbu (articulatio tarsi)
pätnej kosti (calcaneus);
priehlavkových kostí (ossa metatarsalia);
kostí prstov (ossa digitorum pedis)

Pletenec panvovej končatiny (Cingulum membri pelvini)

Pletenec zadnej končatiny tvorí panva a kostru voľnej končatiny zvyšné kosti. Panva je umiestnená šikmo (s rôznym sklonom), na hornom konci je pohyblivo spojená s chrbticou v mieste bedrovo-krížového spojenia a vďaka tomu sa môže vo veľkom rozsahu pohybovať (odraz na skok, zhromaždenie, zakročenie zadných nôh v cvale, trysku a pod.)
Panvu a stehno spojuje bedrový kĺb, ktorý vďaka väzom a silnému osvaleniu umožňuje len natiahnutie a ohnutie. 

Stehenná kosť (Os femoris)

Táto kosť je najsilnešia zo všetkých dlhých kostí. Má významnú nosnú a opornú funkciu.

Jabĺčko (Patella)

Leží ako sezamská kosť v úponovej šľache.

Kosti predkolenia (Skeleton crusis)

Skladá sa z holennej (tibia) a lýtkovej (fibula) kosti. Holenná kosť je hlavná nosná kosť, lýtková sa k nej prikladá z laterokaudálnej plochy. 
Holenná kosť leží medzi kolenom a pätovou kosťou. Jej hlavnou funkciou je poskytnúť miesto pre upnutie svalov a šliach hlbokého ohýbača prstov. Lýtková kosť je zakrpatená a niekedy môže aj úplne chýbať. 

Pätový kĺb (articulatio tarsi)

Tvorí ho 6 kostí usporiadaných v 3 radoch.
Tlmí nárazy a je hnacím motorom sily vytváranej panvovou končatinou.

Obr. 6
Obr. 6

Pätový kĺb (König, Liebich,2002). Obrázok vľavo laterálny pohľad. Obrázok vpravo mediálny pohľad.

Pätná kosť (calcaneus) 

Tvorí základ päty (calx) a napomáha, ako rameno páky a úponová plocha pre svaly, natiahnutiu holenného kĺbu. Upína sa na ňu achillová šľacha.

Priehlavkové kosti (ossa metatarsalia) 

Sú to kosť priehlavku a bodcová kosť. Priehlavok je dlhší ako pri hrudníkových končatinách.

Kosti prstov (ossa digitorum pedis)

Zloženie v podstate odpovedá hrudníkovym končatinám.
Kopytná kosť panvovej končatiny koňa je však zahrotenejšia a užšia, postranné stranové plochy sú strmšie než na hrudníkovej končatine.

Obr. 7
Obr. 7

Zdroj textu: Viktória Stredňaková
                    König, Liebich - Anatomie 1 
                    Popesko (1992)
                    Špecifikácia anatomickej stavby a choroby koní, Katarína Magáthová, 2010
                    horses-online.cz
                    Equilibrio natural

Zdroj obr. 1: Tabuľku vytvorila Viktória Stredňaková, obsah a obrázok Omyly modernej drezúry, Philippe Karl, str. 19
Zdroj obr. 2: Gandoza
Zdroj obr. 3: König, Liebich - Anatomie 1, str. 146
Zdroj obr. 4: König, Liebich - Anatomie 1, str. 151
Zdroj obr. 5: Hörman et al., 1957  
Zdroj obr. 6: König, Liebich - Anatomie 1, str. 223
Zdroj obr. 7: Equisvet

Viktória Stredňaková
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky