Knižnica   ::   Seriál: Myšlienky majstrov

François Robichon de La Guérinière

(1688 - 1751)
Ecole de Cavalerie

"Ak chceme koňa naučiť cúvať ľahko, musíme potom, čo sa zastavil, zdvihnúť zubadlo prstami s hore vytočenými nechtami tak, ako by sme chceli dať novú zádrž. Ak kôň teraz poslúchne a ide jeden alebo dva kroky dozadu, je treba ruky povoliť." (nové) " Pri paráde (celej zádrži) pôsobia ruky svojim pohybom tak, že zadržia hlavu a ostatné časti predku koňa a súčasne jazdec mäkko poženie lýtkami jeho zadok, takže celé telo koňa sa drží v rovnováhe na zadku. Jazdec musí, zatiaľ čo tomu mäkko napomáha lýtkami, stiahnuť ramená trocha dozadu a zubadlo stále viac dvíhať, až urobí parádu, teda kôň zostane pokojne stáť".

(Vysvetlenie: Mnoho jazdcov tomuto výroku nerozumie a zle si ho vysvetľuje. Je nutné zdôrazniť "mäkké pôsobenie lýtka". To neznamená, že počas zastavenia má jazdec tlačiť lýtkami a hnať zadok koňa, to je protichodné. Pán Guériniér chcel týmto popísať korektné drezúrne zastavenie, kedy zadné nohy koňa nemajú byť za kolmicou a chrbát prepadnutý, ale kôň má stať všetkými 4 nohami kolmo k zemi. To dosiahne jazdec práve tým mäkkým pôsobením lýtka, ktoré podporí jemne zadné nohy koňa a tie on došliapne dostatočne pod telo. V žiadnom prípade si to nemôžeme zamieňať s poháňajúcou pomôckou holene a teda je táto pomôcka veľmi, veľmi citlivá.) 

"Pokiaľ si však kôň príliš líha do rúk, je treba robiť polovičné zádrže častejšie, ale len rukami, bez akýchkoľvek pomôcok kolenami alebo lýtkami: naopak je treba holeňami povoliť, pretože kôň by inak ešte viac padol na predok". "Pri paráde (celej zádrži) pôsobia ruky svojim pohybom tak, že zadržia hlavu a ostatné časti predku koňa a súčasne jazdec mäkko poženie lýtkami jeho zadok, takže celé telo koňa sa drží v rovnováhe na zadku".  

,,Jazdec musí, zatiaľ čo tomu mäkko napomáha lýtkami, stiahnuť ramená trocha dozadu a zubadlo stále viac dvíhať, až urobí parádu, teda kôň zostane pokojne stáť". "Je treba povedať, že správne a v pravú chvíľu použitý bičík má omnoho väčší účinok a neposlušného koňa omnoho lepšie dostane do pohybu vpred, než keď ho jazdec pichá alebo škrabe ostrohami".

"Nič neprivedie koňa viac k zúfalstvu a neponíži ho tak ako časté a v nesprávnu dobu použité ostrohy".  

"Polovičná zádrž (demi-arrêt) sa urobí tak, že jazdec vytočí ruky nechtami trocha hore a drží ich blízko tela, bez toho aby tak koňa úplne zastavil, ale len do tej miery, aby trocha zadržal a vzpriamil predok, keď si kôň ľahne do rúk, alebo keď chce koňa priuzdiť či zhromaždiť". 

"Ruka musí vždy pôsobiť ako prvá a holene musia tento pohyb sprevádzať, pretože je základným pravidlom, že do všetkých prirodzených i umelých chodov musí ísť ako prvá hlava a lopatky koňa" - reč je o obratoch. ,,Každý jazdec, ktorí nepozná používanie oťaží, pracuje bez pravidiel a zákonov". 

"Chyby, ktorých sa kôň dopustí, nemožno všetky považovať za neposlušnosť, lebo väčšinou vznikajú z neznalosti a často tiež zo slabosti". 

"Znalosti o prirodzených vlastnostiach koňa sú základom jazdectva a mali by byť ústrednou témou štúdia každého jazdca. (...) Bez tejto teórie je každá prax pochybná." 

,,Hovorím, že zubadlá, ostrohy a remene neprinášajú úžitok, nie je nič okrem vlastných prostriedkov jazdca."

"Výška ruky určuje obvykle výšku hlavy koňa. preto je treba pri koňoch, ktoré nosia hlavu nízko, držať ruky vyššie než obyčajne, aby sa vzpriamili."