Knižnica   ::   Seriál: Čo je správne - v obrazoch

     Na týchto dvoch fotkách vidíte jazdca a trénera Philippa Karla, ktorý má vlastnú školu ľahkosti. V nej učí, ako správne zaobchádzať s koňom v zmysle "pre koňa". Veľmi pozorne si prezrite obe fotky, sú ukážkové.
     Všimnite si predné, ale aj zadné nohy koňa. Nevystreľujú kŕčovito do výšok, ako často vídame u športových koní na súťažiach, prehnané pohyby. Namiesto toho sa tento kôň pohybuje veľmi prirodzene a uvoľnene, ľahko. Pravdou je, že na prvom obrázku by ľavá predná noha nemala byť tak vzadu, ale kolmo vzhľadom na zem (kôň je mierne na predku) a zároveň zadné nohy o trochu aktívnejšie.
     Všimnite si chvost koňa. Napnutý chvost značí napätie, to, že kôň nie je uvoľnený ale jeho chrbát je tvrdý ako skala. Chvost koňa na fotkách je uvoľnený, najmä na druhej fotografii. Na prvej fotografii je kôň vo veľkom zhromaždení a to vyžaduje určité silové napätie, na udržanie váhy a rovnováhy. Veľmi dôležité sú poloha hlavy koňa a poloha rúk jazdca!
     Hlava koňa je vysoko, najvyšším bodom je tylo a čelo je mierne pred kolmicou. Táto poloha je viac ako perfektná! Kôň je ľahký na predku, nepreťažuje ho zbytočne nízkou hlavou, vidí dobre, kam kráča.
     Ruky pána Karla sú vyššie položené. Dôvodom je pôsobenie udidla do KÚTIKOV a NIE NA JAZYK. Veľmi príjemné pre koňa, s možnosťou byť pozorný pomôckam a nie otupený bolesťou.
    Taktiež si všimnite zadok koňa, najmä na druhej fotke. Je nízky, to znamená zhromaždený a s touto polohou zadku prichádza aj aktivita zadku a chrbta. Často totiž vídame na drezúrnych obdĺžnikoch kone v pseudozhromaždení. Tieto kone síce majú hlavu v okolí kolmice, ale ich zadok trčí vysoko nad chrbát. Takýto kôň celkom iste nie je zhromaždený.