Knižnica   ::   Seriál: Myšlienky majstrov

Alexis Ľ Hotte

(1825 - 1904)
Otázky jazdectva

"Priuzdenie sa nesústreďuje na pozíciu hlavy. Tkvie predovšetkým v povolení dolnej čeľusti, prvej "pružiny", na ktorú pôsobí ruka. Ak táto pružina mäkko reaguje na pôsobenie, ktoré ju rozkývalo, pridá sa i ohybnosť krku a rozkmitajú sa ďalšie pružiny."

"Z pružnosti, ktorou v silovom poli svojho pohybu disponuje prejazdený kôň, plynie jeho priestupnosť, t. j. dokonalá poslušnosť na najmenšie náznaky ruky a holene jazdca. Pretože je priestupnosť závislá na dokonalosti koňa a korektnosti prostriedkov, ktorými je vedený, závisí nutne i na nadaní a schopnostiach jazdca. Jazdecké umenie sa prejavuje dokonalou uvoľnenosťou všetkých pohybov koňa, nech sú akokoľvek zložité." 

"Akýkoľvek odpor v hube nachádza svoj náprotivok v iných partiách a obrátene. Jemnosť v hube je skúšobným kameňom priestupnosti koňa."

"Zmena smeru musí vychádzať zo zadku koňa. Ako často vychádza odpor, ktorý jazdec vníma v ruke, zo zadku koňa. Pokiaľ zadok okamžite a vláčne neuhne dotyku holene, nie je jazdec schopný udržať zadok zrovnaný jednoduchou rovnováhou svojich holení."

"Tri slová pojmú všetky ciele jazdeckého umenia: nenásilne, dopredu, rovno. Jazdec má vnímať sily, ktoré pohyb koňa vytvárajú, aby dokázal ovplyvniť ich smer. Dopredu je kam chcem ísť! Každá vyvážená , nenútená práca, ktorá má žiariť, spočíva na zrovnanom koni a vibrujúcich kĺboch jeho zadku. Odtiaľ vychádza cieľ nášho snaženia: kôň, ktorý ide a vedie sa zdanlivo sám."

"Viac kmihu je viac koňa. Poslušnosť koňa vychádza z ohybnosti jeho kĺbov. Kontrola súhry svalov sa deje v dvoch zásadných procesoch: 1. v priuzdení, ktoré dáva vznosné držanie a ohybnosť predku, 2. v zobraní, charakterizovanom ohybnosťou zadku, ktorá privádza podľa potreby viac menej päty pod telesnú masu."

"Všetko je to nerozlučne viazané na zrovnaného koňa".
(Tu sa prosím zamyslite nad krivosťou koňa)